Bolo už tma a obaja detektívi dúfali, že Feri s Vladom sa už stihli vrátiť z hraničného priechodu a priniesli pitevnú správu, a že na nich nebudú musieť zbytočne vyčkávať. Mlčali a premýšľali, čo za ohavnosti sa zase dočítajú.
Krauz prudko odbočil k zadnej bráne a nevšimol si chodca – vynoril sa spomedzi dvoch zaparkovaných áut a ako teľa s očami upretými do zeme si to namieril krížom cez cestu rovno pod kolesá Krauzovho auta. Auto so škripotom zabrzdilo, chodec sa prebral, zmätene zaspätkoval, zdvihol hlavu a nadýchol sa, aby povedal vodičovi niečo milé o dodržiavaní rýchlosti v centre mesta. Aj vodič sa nadýchol a stiahol okienko, aby ho predbehol a vysvetlil mu, načo sú na asfalte namaľované také hrubé biele čiary, ale z hádky nebolo nič, lebo sotva sa im stretli pohľady, museli sa rozosmiať.
„Héj, doktoré!“ zahulákal vodič. „Mne je jasné, že sa ti v pitevni páči, ale ja by som bol rád, keby si pri stole stál, a nie na ňom ležal! Na čo myslíš, keď kráčaš cez ulicu?“
„Na teba a tvojich neschopných kolegov, buzerujete človeka od rána do večera a jeden aby sa strhal.“
„To myslíš vážne? Ty ideš k nám? Tak nasadaj, zoberieme ťa cez autobránu, aspoň sa nemusíš legitimovať na vrátnici.“
Doktor Lengyel si svižne prisadol.
„Dobrý nápad,“ pochvaľoval si.
„Tak hovor, čo sa stalo? Kto ťa volal?“ posúril ho zvedavý Chosé.
„Mayor. Vraj tam máte nejakú pitevnú správu, ale je v maďarčine a neviete si s ňou rady, tak ma zavolal.“
„A to ťa v takúto nekresťanskú hodinu nechali ísť pešo? Ani auto ti neposlali?“
„Bol som tu kúsok u kamaráta na návšteve, tak som nepotreboval.“
„Aha... ale aj tak sa mi to nezdá. Načo ťa buzerujú? Veď tú správu mal priniesť Feri a ten vie po maďarsky.“
„Vie,“ usmial sa doktor Lengyel, „ale ovláda iba kuchynskú maďarčinu, a toto sú samé odborné výrazy. Vy potrebujete niekoho, kto ovláda aj maďarčinu, aj doktorčinu. Voilà, na koho ste si spomenuli, keď ste v svrabe?“
Už im bolo všetko jasné a boli radi, že chalani na nich nečakali ako vždy so všetkým, ale začali sa správou zaoberať, a zistili, že na ňu nemajú. Aj rozhodnutie Mayora kvitovali. Naozaj nemohli nájsť lepšieho prekladateľa, ako bol doktor Lengyel. Iba sa usmievali nad toľkou náhodou, ktorá ich dnes večer spojila – skoro si zabili konzultanta a najlepšieho odborníka na súdne lekárstvo, s ktorým spolupracovali najradšej zo všetkých lekárov.
V kancelárii šéfa vraždárov rozvoniavala káva, doktor si hneď jednu objednal, až potom sa so všetkými zvítal. Kým mu varili kávu, Mayor mu stručne vysvetlil, na čom od obeda pracujú.
„Ukážte to sem,“ Lengyel sa načiahol za správou. Chvíľu listoval, potom sa začítal, potom znova listoval a znova čítal.
Všetci si posadali a pripravili si zápisníky. Trpezlivo čakali a fajčili.
„No,“ ozval sa konečne Lengyel, „ako to sledujem, kolegovia z Győru odviedli celkom slušnú robotu. Je to dosť podrobné a celkom jasné, počúvajte.“ Lengyel sa vrátil na začiatok a pomaly čítal a prekladal.
„Ticho! Čítaj pomaly a artikuluj, nech sa nemusíme stokrát vracať k jednej a tej istej veci,“ požiadal Mayor. „Alebo, ešte lepšie,“ dostal nápad a zohol sa pod stôl. Vybral diktafón, skontroloval baterky a kazetu a zapol ho. „Na, teraz môžeš spustiť.“
„Dobre,“ súhlasil doktor a diktafón na stole si prestal všímať, lebo ho znervózňoval ako speváka mikrofón. „Takže tento úvod, to je nič...“ prevrátil stranu, „toto sú len kecy... toto tiež... hm, hm,“ hmkal si doktor a hľadal časť správy, ktorá bola určená detektívom. „Toto nie... a tu vás to už bude zaujímať!“ Našiel, čo hľadal. „Mŕtvolu priviezli úplne nahú, zaistili stopy z povrchu tela, teda zeminu, krv, slamu... Bla-bla-bla, a tu už píšu, čo zistili priamo pri pitve. Na tele našli okrem mnohopočetných vonkajších zranení aj škvrnito splývajúce zakrvácanie na klenbe lebky vo vlasovej časti kože hlavy spolu s kusovitou zlomeninou kosti nosa, zlomeninou pravého rohu jazylky, čo sprevádzalo rozsiahle zakrvácanie v mäkkých častiach krku. Presnejšie, v povrchovom a hlbokom svalstve, v žuvacích kĺboch na obidvoch stranách so zakrvácaním sliznice a malých kĺbov hrtana, ďalej s plochým zakrvácaním, ktoré obopínalo obidve hlavné krčné artérie. Potom našli ložiská vdýchnutej krvi v pľúcach, pričom pľúca boli nafúknuté s bodkovitými zakrvácaniami seróznych blán, s roztiahnutými dutinami srdca a so zvrašteným puzdrom sleziny. Popritom bolo pozorované intenzívne krvácanie v malej panve, s bodovitým zakrvácaním pošvovej klenby a so zakrvácaním vchodu do pošvy ľavého veľkého pysku. Na základe anamnestických údajov a podľa nálezov smrť menovanej nastala násilnou cestou udusením následkom stlačenia krku. Poranenia na krku potvrdzujú tupé pôsobenie veľkej sily a mohli vzniknúť uchopením za krk. Odreniny na krku zodpovedajú odreninám, aké spôsobujú nechty, poraneniam spôsobeným škrabaním a čiastočne zraneniam spôsobeným následkom uchopenia. Nález poranení na krku poukazuje na pôsobenie cudzej ruky, pričom ak vezmeme do úvahy charakter poranenia viečok, tie mohli vzniknúť aj takým mechanizmom, keď ústa zakrýva dlaň, koreň dlane sa opiera o hrot brady, pričom brušká prstov a nechty dosahujú úroveň očí...“
„Z toho vyplýva, že jej pricapil dlaň na tvár, uzavrel jej ústa a nos, a ešte ju aj škriabal do očí?“ prerušil ho Mayor.
„Presne tak! Ten debil ju nielen dusil, ale skoro jej vyškriabal oči. Mimoriadne bolestivý, beštiálny spôsob vraždy! Stretol som sa s tým asi pred pätnástimi rokmi v Prahe, ale u nás sme to ešte nemali.“
„Dobre, pokračuj!“
„Na základe charakteru poranení konštatujú, že na lebečnú klenbu pôsobili najmenej štyri tupé silové vplyvy stredného stupňa, minimálne jedna tupá sila zasiahla okolie očnice na oboch stranách, okolie nosa zasiahla stredná tupá sila, respektíve úder. Stredne silný tupý úder zasiahol aj okolie úst a dolnú čeľusť. Okolie nosa zasiahol tupý úder veľkej sily, dá sa predpokladať, že opakovane. Možno uvažovať o predmete, alebo to bol úder päsťou. Pôsobenie indirektnej sily, napríklad úder následkom pádu zo schodov, nie je v súlade s charakterom poranení, ide jednoznačne o zavinenie cudzou osobou. Viete, čo to pre vás znamená...“
„Vražda,“ vzdychol si Feri.
„Správne. Jednoznačne konštatujú zavinenie cudzou osobou, žiadna dopravná nehoda, ani nevypadla z balkóna. Je to vražda. Až doteraz opisovali zranenia na hlave, na krku a v tvárovej časti. Povedané ľudskou rečou, dostala riadnu nakladačku. Ďalej sa venujú hrudníku. Na oblasť ľavej hornej polovice hrudníka pôsobil strednou silou a strednou prudkosťou tupo hranatý predmet mechanizmom nárazu a spôsobil odreniny na koži a krvné podliatiny. Konštatujú, že asi ide o tlak kolena, teda páchateľ na nej chvíľu aj kľačal a fixoval si ju.“
„Vyjebanec...“ zaznelo z pléna, ale nikto nezdvihol hlavu, všetci poctivo písali.
„Nasleduje oblasť genitálií. Vonkajšie pohlavné orgány boli zasiahnuté aspoň jednou tupou silou veľkej intenzity, mohlo ísť o kopnutie alebo tvrdý predmet s hladkým povrchom, môže ísť aj o pohlavný úd, ale aj o ruku. Predmet spôsobil podliatinu v oblasti malého ľavého pysku, došlo k rozsiahlemu krvnému výronu v mäkkých tkanivách malej panvy v okolí maternice. Ďalej podrobne opisujú jednotlivé poranenia – pre vás je podstatné to, že do nej niečo vopchal. Ak to bol penis, tak ho musí mať aspoň dvadsaťpäťcentimetrový!“
„Čože!? Už len preto ho dostanem!“ zaúpel Chosé a nikto z kolegov nevedel, či z neho hovorí profesionálna zaťatosť alebo slepá závisť.
„Potom je tu opis poranení na dolných a horných končatinách, odvolávajú sa na fotodokumentáciu, lebo ide o množstvo podliatin po celom tele.“
„Tá sviňa, ten by si zaslúžil...“
„Na záver je tu pár postrehov, asi vás budú zaujímať. Okrem mnohopočetných poranení na povrchu tela našli aj zvláštne poranenie – chýba bradavka na ľavom prsníku. Je odhryznutá, ale stopy po zuboch sa nedajú individuálne stotožniť, nevykazujú markanty a rana je opakovane zdevastovaná. Asi ju hrýzol opakovane.“
„To musel byť hajzel!“ zase niekto z pléna.
„A oba ušné laloky má natrhnuté, takže jej vytrhol náušnice.“
„To už vieme,“ zašomral Mayor.
„Kolegovia z Maďarska ďalej uvažujú o viacfázovom útoku. V prvej fáze páchateľ útočil na hlavu obete, k čomu mohlo dôjsť postojačky, a v druhej fáze ju znásilnil, škrtil a napokon zadusil, k čomu pravdepodobne došlo v ležatej polohe. Ja osobne s nimi súhlasím, rozsah poranení na hlave tomu nasvedčuje.“
„To je celkom zaujímavé,“ zašomral Chosé a niečo si poznačil.
„Všeobecne zlomeniny nosa, ako aj kusovitá zlomenina kosti nosa sú spojené s významným krvácaním, pritom aj prasknutie vchodu do pošvy môže krvácať so značnou intenzitou, takže z nej vytieklo more krvi. To je pre vás dobré, toľko krvi sa nedá len tak ľahko odstrániť, určite po sebe zanechal na mieste činu stopy.“
„Aj to je dôležité,“ súhlasil Mayor.
„Všetky zranenia vykazovali známky vitality, to znamená, že vznikli za života zavraždenej. A teraz to najdôležitejšie, s čím ma vždy najviac otravujete. Smrť nastala dnes v skorých ranných hodinách, predpokladajú, že od polnoci do štvrtej hodiny nadránom. Alkohol v krvi bol na merateľnej hranici, a to 1,16 promile, čiže bola v stave stredne ťažkého alkoholického opojenia. Semeno nájdené nebolo.“
Doktor Lengyel odložil správu a čakal, kým si detektívi dopíšu poznámky.
„Mohol by si nám to skomentovať vlastnými slovami?“ spýtal sa Chosé, lebo dopísal prvý.
„Veľmi rád. Páchateľom môže byť muž alebo silná žena...“
Všetci prekvapene zdvihli hlavy, aj tí, čo ešte nedopísali.
„No čo čumíte, detektívi? Semeno sa nenašlo, takže môže ísť o znásilnenie s ejakuláciou mimo pošvy alebo s použitím prezervatívu, ale aj o fingované znásilnenie nejakým nástrojom, napríklad róbertkom, a mohla to nafingovať aj žena. Už ste zabudli na prípad Ireny Macháčkovej pred piatimi rokmi? Všetci boli presvedčení, že ju znásilnili a dobodali chlapci zo susedstva, a napokon to bola svokra a spravila jej to rúčkou zo sekáčika.“
„Ale to bola metráková mäsiarka s postavou zápasníka.“
„A kto vám povedal, že aj túto nestretla mäsiarka?“
Museli uznať, že doktor má pravdu, vylúčiť nemohli žiadnu alternatívu. Krauz si spomenul na výpoveď Martiny.
„A čo takto viac páchateľov?“
„Správne, to som chcel navrhnúť ako druhú možnosť. Ja nebudem páchateľov rozlišovať podľa pohlavia, to je vaša vec, ja ho nazvem jednoducho páchateľ. Takže páchateľ musel byť silný, lebo zranenia tomu nasvedčujú, a mŕtvolu prenášal, čo si tiež vyžaduje určité fyzické dispozície. Alebo boli slabší, no bolo ich viac. Rozsah poranení presne nešpecifikuje počet páchateľov, takže ich naozaj mohlo byť viac. V každom prípade jeho konanie muselo byť ovplyvnené buď alkoholom, alebo drogami, alebo dostal amok, lebo iba v záchvate zúrivosti môže niekto spôsobiť také vážne, mnohopočetné poranenia. Môže ísť o sexuálneho devianta, duševne chorú osobu... No, nebudem špekulovať, možností je veľa, veď pozeráte televíziu a kriminálky.“
„Nepozeráme,“ osopil sa Chosé, „my krimipríbehy vyšetrujeme!“
„Aha, na to som zabudol. V každom prípade útok na hlavu bol intenzívny, a boli to naozaj silné šupy. Aj útok na krk, ústa a nos. Dusil ju, škrtil a zatláčal veľkou silou. Potom asi odkväcla a došlo k znásilneniu, alebo k fingovanému znásilneniu, a na záver ju ešte dokopal a zohyzdil. Ale ak neodkväcla a bránila sa, tak tie povrchové rany na tele a končatinách mohli vzniknúť aj pred znásilnením. Myslím si, že poradie na pátranie po páchateľovi nebude mať žiadny vplyv. V každom prípade musela stretnúť mimoriadne hnusného netvora.“
„Mne to skôr pripadá, že ju prešiel parný valec,“ skonštatoval Feri, keď si prebehol poznámky. „Veď to nie je normálne, takto dobiť mladé dievča.“
Chlapi súhlasne pokyvkávali hlavami a rozbehla sa chaotická debata na tému demokracia a psychopati okolo nás.
Presne to Mayor nechcel.
„Tak pokojne, pokojne, ešte sme neskončili. Doktor?“
„Po skutku páchateľ vychladol a uvažoval. Vzal jej šaty, doklady a šperky – takže sa snažil znemožniť identifikáciu. Telo previezol a pohodil – snažil sa zamiesť po sebe stopy. To svedčí o chladnokrvnom uvažovaní a kalkulovaní. Po skutku to už nebol blázon, ale logicky a vypočítavo rozmýšľajúci vrah. Máte proti sebe zdatného súpera, páni.“
Záver doktorovej reči radšej nekomentovali.
„Máš ešte niečo?“
„Chcel by som vás upozorniť, že skoro všetky vraždy, pri ktorých dôjde ku kontaktu, teda k zápasu, majú jedného spoločného menovateľa, a to poškodenia na oboch stranách. Všetkým podozrivým prezrite ruky a telo do pol pása, musia tam byť stopy po zápase. Hľadajte škrabance, modriny, otvorené rany, ošetrené tržné rany... čokoľvek podozrivé.“
„Ešte niečo?“
„Ja nič, Šani, len by ma zaujímalo, prečo na tom robíte vy, keď dievča sa našlo v Maďarsku. Už ste ju stotožnili? Je naša?“
„Už áno. Chvíľu sme sa tomu bránili. Je naša.“
„Takže je možné, že nám to Maďari pošlú?“
„Je to skoro isté,“ Mayor použil oxymoron, ale nikomu to neprekážalo.
„Tak potom mi ju pošlú na repitvu. Robte rýchlo, ak je to možné, chcel by som ju vidieť čo najskôr, aj keď z toho, čo som si prečítal, som pochopil, že kolegovia z Győru urobili všetko, čo mohli, a my už nič viac nenájdeme, hoci...“ myšlienku nechal otvorenú. Všetci dobre vedeli, že občas aj motyka vystrelí.
„Ešte niečo?“
„Vodku a chlebíčky nemáte? Vytrhli ste ma z návštevy.“
Chlebíčky nemali, načo by boli chlebíčky na oddelení vrážd?
Doktor sa ešte pár minút zdržal, napokon sa slušne poďakoval za pozornosť a odišiel.
Až teraz nechal Mayor voľnú debatu a bol vďačný za každý podnetný názor. Krauz si šúchal bradu, nedebatoval – listoval v poznámkach, stále dookola si čítal sporné pasáže.
„Dobre, ale niečo tu nesedí,“ zašomral Chosému.
„Nahlas, Richard, nahlas, aj my chceme počuť!“
„Celé sa mi to zdá nejaké čudné, šéfe. V nedeľu ráno má dohodnutý kontakt so zákazníkmi, pritom celú noc zo soboty na nedeľu preslope na diskotéke, potom má v tom istom čase dohodnuté sťahovanie, ale nepríde na internát, a v pondelok nadránom ju zavraždia.“
„No a?“
„A kde, doboha, bolo to dievča celú nedeľu?“