Stal sa zázrak. Preklad sa podaril a vyšetrovateľ konečne dostal na stôl oficiálny spis oficiálnou cestou. Konečne sa dostali do domu.
Všetko bolo poumývané, ale ľudia našťastie nevedia, ako umyť krv, aby po nej neostali stopy. Technici použili luminol a na parketách sa objavili obrovské svetielkujúce šmuhy. Detektívom bolo jasné, že Barborke netiekla krv z nosa, ale zovšadiaľ. Mazance sa ťahali od schodov až k dverám do spálne, ale aj po schodoch dolu, aj pod schodmi. Telo niekto ťahal po dlážke. V spálni našli krv aj za radiátorom. Dá sa dosť ťažko predpokladať, že niekto, komu tečie krv z nosa, pôjde k oknu a nahne sa nad radiátor tak, aby krv zatiekla zaň. Okrem toho krv za radiátorom, to neboli kvapky z nosa, ale striekance z veľkej rany v pohybe. Nevill im klamal, že bola na poschodí iba na toalete a potom v kúpeľni, keď ju ošetroval. Barborka musela byť aj v spálni, lebo umývaných krvných stôp tam našli neúrekom.
Krv poslali do laboratória s upozornením, že ide o ten prípad! Výsledky mali skoro obratom – bola to Barborkina krv.
So svokrou veľa práce nemali, stačilo ju predviesť a odstaviť na polhodinu od pohárika. Pomaly z nej vyšlo priznanie, že v nedeľu ráno asi o šiestej počula z Nevillovej spálne krik a hluk, potom buchot na chodbe a na schodisku, akoby niekto niečo ťažké vliekol. Vyšla na balkón a videla svojho zaťa, ako zdvíha garážovú bránu a vlečie do garáže zrolovaný koberec z chodby. Schovala sa, skôr než ju zbadal. Potom počula žblnkanie vody a vláčenie vedier. Napokon k nej do izby prišiel Nevill, celý zadychčaný. Požiadal ju, aby všetkým, čo sa jej budú pýtať na dnešné ráno, tvrdila, že o štvrť na sedem videla z ich domu odchádzať mladé dievča na vysokých podpätkoch. Sľúbil jej za to, že mesiac neminie na fľaše ani korunu z dôchodku, že všetko pôjde na jeho triko. Musela mu to sľúbiť, lebo keď si Nevill vypil alebo si dal z toho svojho bieleho prášku, bol agresívny a ona sa ho bála.
Asi najdôležitejšie svedectvo v celom prípade podala Alenka, dievča z požičovne áut. Vrátila sa z Jadranu a ochotne vypovedala, lebo nemala dôvod klamať. Nevill jej zavolal v nedeľu podvečer a pozval ju na stretnutie. Išla rada, ale nechcela povedať prečo, a chlapci to ani neskúmali. Ale v ten večer chcel Nevill niečo iné, chcel si požičať auto. Vysvetlila mu, že v nedeľu v požičovni nikto nie je a nemôže mu pomôcť. Požiadal ju, aby mu požičala svoje auto Hondu Jazz. Súhlasila. Vrátil jej ho v utorok poobede, vypulírované a povysávané, čo sa jej stalo prvý raz.
Aj chlapci z kriminálky ju požiadali, či by im ho na chvíľu nepožičala. Čo mala robiť, keď tak pekne poprosili. Hoci interiér bol umytý a povysávaný, našli krv pod koberčekom a v škáre medzi zadnými sedadlami. Aj o tejto krvi im z laboratórií prišiel jednoznačný rezultát – je to Barborkina krv.
Okrem toho zaistili aj trasologické stopy z pneumatík a porovnali ich so sadrovým odliatkom z Maďarska, ktorý urobili kolegovia desať metrov od nálezu zohaveného Barborkinho tela. Obe trasologické stopy sa zhodovali, Alenkina honda bola určite v Maďarsku.
Ale Alenka im povedala aj niečo iné. Keď sedeli s Nevillom na kávičke, odrazu sa jej spýtal, či má niekoho na polícii. Povedala, že nie, tak sa jej spýtal, či pozná praktiky našej polície, ako pracujú, ako rýchlo a tak. Nerozumela mu, tak sa jej spýtal, že keby sa napríklad niekde stala vražda a niekto by chcel upratať mŕtvolu, či je lepšie zakopať ju u nás alebo odviezť do cudziny. Bola z jeho otázok vydesená, a tak radšej prestal a zahral to ako žart. Vzal si jej kľúče od auta, poďakoval a utiekol.
„Ono to celé bolo asi takto,“ vysvetľoval Krauz, keď sa všetci zišli u šéfa. „Nevill odviezol Barborku z diskotéky k sebe domov. Vieme, že neboli triezvi a pravdepodobne si dali aj niečo výdatnejšie. V spálni došlo k sexu a ten sa im postupne vymkol z rúk. Potom dostal Nevill niečo ako záchvat zúrivosti a zohavil ju. Keď sa prebral, začal myslieť. Telo odtiahol po schodoch dolu, zabalil ho do koberca a uložil do garáže – to nám potvrdila svokra. Potom zašiel za svokrou a vynútil si od nej sľub, aby mu poskytla alibi a tvrdila, že dievča z ich domu odišlo. Celú nedeľu umýval a upratoval a navečer sa vybral na stretnutie s Alenkou, od ktorej potreboval auto. Cestou stretol Dušana a Martinu a klamal im, že im pomôže hľadať Barborku po baroch. V skutočnosti si požičal hondu a čakal do neskorej noci, aby naložil Barborkino telo zabalené v koberci do auta. Vyrazil na Záhorie, pri Sekulách mu došiel benzín a o nula dve desať natankoval a zaplatil kartou. Pretože mu Alenka nevedela poradiť, čo s mŕtvolou a ako pracujú naši policajti, zmenil plán a mŕtvolu neodviezol na Záhorie, ale do Maďarska, a tam ju vyhodil do poľa. O pár hodín ju našli nemeckí turisti, a keď robili policajti obhliadku tela, mysleli si, že čas smrti je iba pred pár hodinami, a odhadli ho na pondelok skoré ráno, no v skutočnosti bola Barborka mŕtva už dvadsaťštyri hodín. Ležala zabalená v koberci v chladnej temnej garáži a hnilobné procesy sa tým spomalili. To poplietlo kolegov z Maďarska – mŕtvola nebola čerstvá, bola iba dobre skladovaná. Zbytočne sme pátrali, kde bola celú nedeľu, ona už bola mŕtva a uložená v garáži. V pondelok skoro ráno sa Nevill vrátil domov, poumýval auto a počkal do poobedia. Potom išiel na Schwechat po manželku a deti. Viezol ich v tom istom aute, v ktorom pred pár hodinami viezol mŕtvu Barborku. V utorok poobede auto vrátil a Alenka si všimla, že auto je vypulírované, povysávané ako nikdy predtým. Čo sa dialo v ďalšie dni, to už viete, sami ste sa zúčastnili na vyšetrovaní.“
Niektorí prikývli.
„Bohužiaľ, ako to bolo naozaj a kam dal jej mobil, šaty a ostatné veci, nám Nevill už nikdy nepovie. Možno je to tak aj lepšie...“
Mayor uznanlivo pokýval hlavou.
„Aj na vyčkávaní...“ neodpustil si Krauz.
„Musíš to kaziť?“
„Tak nie, šéfe, odteraz kamaráti,“ navrhol Krauz a obaja si teatrálne podali ruky.
„Aha, a aby som nezabudol,“ neodpustil si pre zmenu Mayor, „už mi dvakrát volali z prezídia. Ešte stále si im neodovzdal tú správu o najzávažnejších vraždách, čo mala byť hotová v stredu...“